dunakiliti_03

História rodu Pogány

 Alajos Csebi Pogány sa narodil 6. apríla 1932 v Dunakiliti a hoci pochádzal zo šľachtickej rodiny, ktorá siaha až do trinásteho storočia, veľa z týchto výhod už nemal. Vyrastal ako polosirota, jeho matka zomrela, keď mal Alajos šesť rokov. Pri nehode v športe utrpel ťažké poranenie chrbtice, takže s futbalom musel skončiť. Napriek tomu si prisahal, že bude inou osobou ako jeho otec alebo všetci tí, ktorí ho ponižovali a spôsobovali mu utrpenie.

V roku 1952 emigroval so svojimi tromi spoločníkmi do Rakúska, kde strávil päť rokov v rôznych utečeneckých táboroch. Vrátil sa domov keď sa dozvedel o maďarskej revolúcii. V roku 1956 sa presťahoval z Rakúska do Belgicka. Oženil sa s dcérou hodinára z Knokke-Heist, u ktorého sa vyučil remeslu hodinára, optika a klenotníka. Stal známym po šiestich rokoch tvrdej práce, prijali ho podnikatelia antverpskej burzy a čoskoro sa preslávil tým, že bol neprekonateľný v predaji. Samozrejme preto že nečakal, kým zákazníci prídu do jeho obchodu, ale išiel za nimi. Často sa stal terčom vlamačov, niekoľkokrát mu prestrelili kolená. V čase. Keď mu už obchod zarábal dobre, musel sa vyrovnať s ranou, keď pri autonehode prišiel o manželku Claudette a dcéru.

Druhé manželstvo mu nevyšlo, no prostredníctvom svojho svokra, hráča futbalového „zlatého týmu“ Gyulu Lóránta sa spriatelil aj s členmi maďarského zlatého tímu “Aranycsapat”, žijúcimi na Západe. Na želanie manželky presťahoval svoje prevádzky z Belgicka do Francúzska, kde začal s výstavbou, ako aj kdekoľvek na svete, kde sa vyskytol.

V 80. rokoch navštívil Maďarsko, kde participoval na hospodárskom živote pred zmenou režimu a aj bezprostredne po nej, nie však vo svojej pôvodnej profesii, pretože maďarský trh nebol kupcom diamantov v hodnote, v ktorej on obchodoval. Po odchode z Budapešti sa nepresťahoval späť do Francúzska, ale postavil si útulný kaštieľ s golfovým ihriskom v Dunakiliti s názvom Princess Palace. Vrcholom jeho smoly bolo, že v roku 2011 za tragických okolností prišiel o syna.

Práve vtedy ho napadlo napísať svoju autobiografiu. Úprimne, bez skreslenia. Možno si uvedomil, prečo ho Boh chcel toľkokrát podrobiť skúške. Samozrejme, že takéto tajomstvá sa nedajú vyčísliť, no kronika jeho života môže pomôcť iným pochopiť, že nič nie je zadarmo. Niet blahobytu a úcty bez práce, a bez blahobytu nie je prosperujúca krajina, pretože neexistuje nič také ako bohatá krajina s chudobnými ľuďmi alebo chudobná krajina s bohatými.

Životopis Alajosa Csebiho Pogányho je zároveň epochou, v ktorej sa osobitnou postavou stane nielen naše zoznámenie, ale aj svet s mnohými zaujímavými osobnosťami a osudmi. “Ak si urobím sebareflexiu, musím priznať, že aj ja mám v sebe vášeň alebo dve. Aj keď sa to nedá porovnať s hraním v kasíne – keďže som nikdy nehral, aby som hral, ani s opilstvom – hoci som mal vináreň.”

Dá sa povedať, že ani Alajos Pogány nepreplával životom bez vášní. Jeden je zjavne založený na hniezdnom inštinkte, ktorý existuje aj u voľne žijúcich vtákov. “Miloval som stavať strechu nad svojou hlavou a tá vyšperkovaná strecha dokazuje, že kto býva pod ňou, v sociálnom nájomnom bývaní sa necíti dobre, akokoľvek mu to bolo v čase osudu súdené. Táto vášeň stavbárov očividne pramení okrem iného aj z toho, že ako dieťa som za dôstojné sídlo svojprávneho človeka považoval len pálffyovský zámok v Dunakiliti.”